EY predstavila závery svojho výročného prieskumu o morálnej integrite v podnikateľskom prostredí. Najzaujímavejšie z nich sú:
- Štvrtina Slovákov priznala, že by bola pre kariéru a lepší plat ochotná podvádzať. Ešte viac slovenských respondentov (38 %) si to isté myslí o manažmente firmy.
- Každá deviata firma sa počas pandémie stala obeťou veľkého podvodu. Nie div – 11 % respondentov tvrdí, že sa v ich firme dajú jednoducho obchádzať pravidlá a zavedené procesy.
- Pomerne nízke percento respondentov na Slovensku upozornilo na nekalosti vo firme (len 17 % v porovnaní s globálnym priemerom 35 %). Polovica z nich čelila tlaku, aby na daný problém neupozorňovali.
- Viac než 15 % Slovákov bolo svedkom nekalostí vo firme, ale neodhodlalo sa ich oznámiť. Najčastejším dôvodom bola lojalita ku kolegom (53 %), obava, že firma nebude konať (35 %) a obava o kariéru (29 %).
- Každý štvrtý Slovák verí, že neetické správanie sa často toleruje vyššiemu manažmentu a najúspešnejším zamestnancom.
Prevažná väčšina slovenských zamestnancov a manažérov tvrdí, že morálna integrita a etika sú základné piliere úspešnej firmy. Napriek tomu sa štvrtina slovenských respondentov priznala, že by bola pre lepšiu kariéru či plat ochotná podvádzať. Vyplýva to zo zistení poradenskej spoločnosti EY, ktorá aktuálne publikovala svoj výročný Global Integrity Report na rok 2022. Podľa autorov prieskumu je v súčasnosti najväčším nebezpečenstvom názorový rozkol medzi vedením firiem a ich zamestnancami. Prvá skupina má totiž tendenciu považovať prijímané pravidlá ako dostatočné, aj keď zamestnanci v nich zostávajú stratení alebo nemajú o ich existencii ani poňatia.
Dobrú povesť a poctivé správanie na trhu označilo za kľúčové firemné hodnoty rekordných 92 % respondentov z radov biznis lídrov aj ich zamestnancov. Polovica z nich si však myslí, že COVID-19 výrazne skomplikoval situáciu a že pre firmy je ťažké správať sa v tejto zložitej situácii na trhu poctivo.
Každá deviata firma sa počas pandémie COVID-19 stala obeťou veľkého podvodu. Nie div – 11 % respondentov tvrdí, že v ich firme je jednoduché obchádzať pravidlá a zavedené procesy a viac než štvrtina opýtaných upozorňuje, že v ich spoločnosti sa neetické správanie toleruje vyššiemu manažmentu a najúspešnejším zamestnancom.
Podľa Tomáša Kafku, partnera oddelenia forenzných služieb a podpory integrity spoločnosti EY Česko a Slovensko, závery prieskumu vypovedajú o závažnosti situácie. „COVID-19 je globálnou zaťažkávacou skúškou pre všetky spoločnosti, ktoré chcú podnikať eticky. Slovensko a Česko nie je výnimkou a obavy predstaviteľov spoločností na všetkých úrovniach to len potvrdzujú. Obavy, že sa budú obchádzať pravidlá, či už z dôvodu, že sú vo firmách narušené vnútorné procesy a kontrolné mechanizmy, alebo z dôvodu, že veľká časť manažérov je pripravená podvádzať pre svoj osobný prospech alebo pre prospech firmy, sú úplne namieste,“ vysvetľuje.
Obsiahly EY Global Integrity Report berie do úvahy odpovede viac ako stovky slovenských účastníkov – zamestnancov, manažérov aj generálnych riaditeľov. Zásadným zistením je, že podľa vox populi vedúce osobnosti firiem zlyhávajú pri vytváraní správnej firemnej kultúry a efektívnej komunikácie o etických princípoch podnikania. Len 1 zo 4 slovenských respondentov pracuje v spoločnosti, ktorej vedenie často zdôrazňuje etické princípy. Z tohto hľadiska sme jedna z najhorších z 54 skúmaných krajín, Česko je dokonca druhé najhoršie hneď za Nemeckom.
Povedomie o etických štandardoch nezodpovedá investíciám
Investície do štandardov integrity a tzv. compliance programov sa pritom zvyšujú. Inak to nebolo ani počas uplynulých 12 mesiacov. Viac než polovica tuzemských spoločností vypracúva vlastné etické kódexy, ktoré zaväzujú ich zamestnancov aj vedenie. Podobná situácia je, aj čo sa týka pravidelných školení zamestnancov na tému relevantných zákonných a profesijných predpisov a pravidiel, s apelom na spôsoby ich dodržiavania.
Väčším problémom, s ktorým firmy zápasia, je však dostatočne efektívna komunikácia týchto zvýšených investícií do morálnej integrity firmy. V tomto ohľade sa často prehlbuje priepasť medzi najvyšším manažmentom a radovými zamestnancami. Vedenie firiem má totiž preukázateľnú tendenciu svoje úspechy na tomto poli preceňovať. Na Slovensku aj v Česku je to obzvlášť zjavné – viac než jedna tretina zamestnancov uvádza, že v uplynulom období v tomto ohľade zo strany najvyššieho vedenia nezaznamenali žiadnu alebo len veľmi sporadickú komunikáciu. Slovensko je v tomto ohľade spolu s Českom na chvoste rebríčka.
Ako problematická sa javí aj samotná znalosť interných pravidiel. Aj tu prieskum hovorí o určitej dezilúzii, ktorá ovláda priestor medzi vedúcimi predstaviteľmi firiem a ich zamestnancami. Aktuálne sa to týka napríklad pravidiel a predpisov pre prácu z domu, tzv. home office. Rozšírenosť tohto HR trendu pritom počas prebiehajúcej pandémie raketovo narastá. Napriek tomu však prieskum ukázal zásadné medzery v povedomí o pravidlách IT bezpečnosti, fyzickej bezpečnosti a pravidlách práce z domu. Približne polovica respondentov tieto pravidlá nepoznala. Čo sa týka pravidiel práce z domu, dosiahla Slovenská republika celosvetovo najnižšie číslo, čo sa týka povedomia o týchto pravidlách.
„Iba zvyšovanie investícií do etických a ďalších podobných programov samo osebe nestačí. Medzi teóriou a praxou je z tohto hľadiska veľký rozdiel. Aby sme mohli zavádzané pravidlá považovať za skutočne efektívne, nevyhnutným predpokladom je dôvera zamestnancov, resp. akceptovanie týchto pravidiel. Práve oni totiž potrebujú byť presvedčovaní o úprimnej motivácii spoločnosti, pretože to ovplyvňuje ich správanie. Keď uvidia, že vedenie firiem ignoruje vlastné predpisy, nepôsobí to ani na zamestnancov veľmi motivačne. S vyspelou firemnou kultúrou prichádza aj väčšia ochota zamestnancov riadiť sa internými pravidlami, čo je svojím spôsobom paradox, pretože v takej firemnej kultúre už pravidlá nie sú natoľko potrebné a zamestnanci sa riadia princípmi a hodnotami spoločnosti,“ analyzuje pomyselnú Hlavu 22 Patrik Schwarcz, manažér oddelenia forenzných služieb a podpory integrity spoločnosti EY Slovensko.
Ak ide o kariéru a peniaze, svedomie nás nehryzie
V súvislosti s etickým správaním sa prieskum zameral aj na hypotetickú situáciu, kam až by boli respondenti ochotní zájsť, aby dosiahli kariérny postup alebo finančné výhody. Každý štvrtý respondent priznáva, že by bol ochotný podvádzať. Ešte viac slovenských respondentov (38 %) si to isté myslí o manažmente spoločnosti.
Kafka je toho názoru, že sa to nesmie brať na ľahkú váhu. „To, že je celá jedna štvrtina účastníkov prieskumu ochotná správať sa bezškrupulóznym spôsobom, nám napovedá, že firemná kultúra, ale aj osobná morálna integrita na Slovensku stále nie je tam, kde by sme ju ideálne chceli mať. A je jedno, či sa bavíme na zamestnaneckej, alebo manažérskej úrovni. Ak však zmena nepríde zhora a nepripojí sa k nej stredný manažment, nemôžeme skutočne viniť radových zamestnancov. Ich správanie je iba odrazom firemnej kultúry – tej, ktorej mantinely nastavuje najvyššie vedenie, ale v každodennom firemnom živote ju veľmi ovplyvňuje správanie stredného manažmentu,“ uvádza.
Podvod vo firme? Na kolegov sa nežaluje…
Na základe výsledkov prieskumu každá deviata firma na Slovensku bola za posledný rok obeťou významného podvodu. Z prieskumu však vyplýva, že s oznámením podvodu má na Slovensku osobnú skúsenosť ani nie pätina respondentov, čo je podstatne menej než celosvetový priemer (35 %) a radí nás to na chvost rebríčka. Dokonca polovica z nich priznala, že boli pod tlakom, aby na podvod neupozorňovali.
O niečo menej ako pätina Slovákov bola svedkom nekalostí vo firme, ale neodhodlala sa ich oznámiť. Hlavným dôvodom, prečo si potenciálni whistlebloweri nakoniec podanie oznámenia rozmyslia, je na Slovensku lojalita ku kolegom (53 %), kde je Slovensko na druhom mieste globálneho rebríčka hneď za Rakúskom, a tento dôvod sa uvádzal dvakrát častejšie, ako je celosvetový priemer. Zamestnanci však často uvádzajú aj ďalšie obavy – že sa na základe ich oznámenia nebude konať (35 %) a taktiež sa obávajú o svoju kariéru (29 %).
Slovensko sa umiestnilo na konci rebríčka, čo sa týka oznamovacieho systému vo firmách. Len 14 % respondentov odpovedalo, že ich firma má systém implementovaný. Vychádzajúc z tejto štatistiky nie je prekvapujúce, že len pätina respondentov si myslí, že je v dnešnej dobe ľahšie upozorniť na nekalosti vo firme ako v minulosti.
