Národná rada schválila na októbrovej schôdzi zmeny v Zákonníku práce, ktoré majú do nášho právneho poriadku preniesť ustanovenia zo smerníc Európskej únie. Jedna sa týka transparentných predvídateľných pracovných podmienkach a druhá rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov. Medzinárodná právnická kancelária CMS pripravila prehľad najdôležitejších zmien, ktorými sa začnú zamestnávatelia a zamestnanci riadiť od 1. novembra.
Jasné pracovné podmienky
Novela rieši otázky, aké informácie je zamestnávateľ povinný uviesť v pracovnej zmluve. Podmienky sa delia na podstatné náležitosti a na ďalší obsah. „Podstatnými náležitosťami sú také informácie, ktoré sa musia minimálne objaviť v pracovnej zmluve. Ide najmä o druh a stručná charakteristika práce, miesto výkonu práce, deň nástupu a mzdové podmienky,“ vysvetľuje Pavol Kundrik, právnik pre oblasť pracovného práva právnickej kancelárie CMS Slovensko. Ak zamestnanec pracuje mimo Slovenska, musí byť v pracovnej zmluve uvedené aj miesto výkonu práce v inom štáte a dobu výkonu práce v zahraničí.
Zamestnávateľ je zároveň povinný písomne informovať zamestnanca o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania. Môže ísť o spôsob určenia miesta výkonu práce alebo určenie hlavného miesta výkonu práce, ak sú v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu. V písomnej informácii majú byť uvedené aj tieto náležitosti:
- týždenný pracovný čas, údaj o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času,
- výmera dovolenky alebo spôsob jeho určenia,
- splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov,
- pravidlá skončenia pracovného pomeru, dĺžky výpovednej doby či spôsobu jej určenia,
- ako aj právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom.
Ak firma príjme zamestnanca na dobu určitú, po novom mu musí stanoviť skúšobnú dobu iným spôsobom, ako tomu bolo doteraz. Tá nesmie byť dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru. Skúšobná doba teda bude závisieť od toho, na koľko mesiacov je pracovný pomer dohodnutý. Ak teda zamestnanec získa prácu na štyri mesiace, skúšobná doba môže byť maximálne dva mesiace.
Zmeny čakajú aj študentov alebo ľudí pracujúci na rôzne formy dohôd. Ide o dohody o výkone práce, dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti. „Po novom sa od zamestnávateľa vyžaduje písomná informácia o dňoch a časových úsekoch, v ktorých môže firma od zamestnanca vyžadovať vykonávanie práce. Písomne sa musí upraviť aj lehota, v ktorej má byť zamestnanec informovaný o výkone práce pred jej začiatkom. Tá nesmie byť kratšia ako 24 hodín,“ vysvetľuje Pavol Kundrik. Cieľom týchto zmien je, aby aj zamestnanci pracujúci na dohodu mali predvídateľné a jasné pracovné podmienky.
V doterajšej praxi sa vyskytovali problémy so zrážkami zo mzdy ako napríklad stravné, ktoré sa doteraz strhávali na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Po novom bude môcť zamestnávateľ vykonať zrážky priamo zo zákona. Novela rieši aj otázky spojené s teleprácou alebo prácou z domácnosti. „Ak o tento druh práce požiada zamestnanec starajúci sa o dieťa mladšie ako osem rokov, je zamestnávateľ povinný poskytnúť mu písomnú odôvodnenú odpoveď, prečo jeho žiadosti nevyhovel,“ hovorí Pavol Kundrik.
Pribudne otcovská dovolenka a viac informácií
Novela zavádza medzi firmou a zamestnancami možnosť elektronickej komunikácie presne určených podmienok. Môže ísť napríklad o to, aby mal zamestnanec prístup k takejto komunikácii alebo či si bude vedieť doručené dokumenty vytlačiť. „Táto forma komunikácie sa môže použiť iba v niektorých situáciách na poskytovanie písomných informácií a pre niektoré dokumenty, akými sú pracovná zmluva alebo výpoveď, bude naďalej nevyhnutné doručiť ich fyzicky,“ hovorí Pavol Kundrik. Zamestnávatelia posielajú zamestnancom dôležité dokumenty však aj poštou. Kým doteraz nebol v zákonníku žiaden časový rámec pre dĺžku odbernej lehoty na pošte, po novom nesmie firma uviesť odbernú lehotu kratšiu ako desať dní.
Novela Zákonníka práce zavádza aj nový pojem „otcovská dovolenka“ a tento pojem nahrádza doteraz používané pomenovanie „rodičovská dovolenka“. Zmena zákona priniesla presnú dĺžku otcovskej dovolenky, ktorá patrí mužovi odo dňa narodenia dieťaťa v trvaní 28 týždňov. V prípade osamelého muža je tento nárok 31 týždňov a ak sa narodia dve alebo viac detí, dĺžka otcovskej dovolenky je 37 týždňov.
Zamestnávatelia budú mať aj dodatočné povinnosti odôvodňovať niektoré svoje rozhodnutia. Po novom sa v zákone upravili tiež časti, ktoré hovorili o žiadosti zamestnanca prejsť na inú formu zamestnania. „Ak zamestnanec, ktorý pracoval na určitú dobu alebo mal pracovný pomer na kratší čas a ktorého pracovný pomer trvá viac ako šesť mesiacov, požiada o prechod na pracovný pomer na neurčitý čas, zamestnávateľ mu musí písomne odôvodniť svoju odpoveď,“ hovorí Pavol Kundrik. Na odpoveď má zamestnávateľ jeden mesiac odo dňa podania žiadosti. Ak ide o zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou alebo o firmu, ktorá má menej ako 50 zamestnancov, odpovie zamestnávateľ na takúto žiadosť do troch mesiacov.
Viac informácií dostanú zamestnanci aj o možnostiach stať sa členom odborovej organizácie. Tá má právo primeraným spôsobom osloviť zamestnanca, ktorý si dohodnú s vedením firmy. Ak však k dohode nedôjde, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o odborovej organizácii, ktorá u neho pôsobí. Odbory majú po novom zároveň aj právo primeraným spôsobom informovať o svojej činnosti.
