Bezpečnosť našich potravín stále zaostáva

Slovensko je v zabezpečení potravín na tom lepšie ako pred piatimi rokmi. Napriek tomu, že hodnotenie našej ekonomiky v rebríčku Global Food Security Index 2017 je vyššie (34. miesto so 70 bodmi), žiadnu zo susedných krajín V4 sa Slovensku predbehnúť nepodarilo. Rebríček je  výsledkom práce analytického oddelenia týždenníka The Economist. Hoci v názve indexu figuruje bezpečnosť potravín, ukazovateľ hodnotí tri oblasti a to kvalitu a bezpečnosť potravín, dostupnosť potravín a cenovú prístupnosť potravín.

Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín približne pätinu zo svojich celkových výdavkov. Ide sa o nevyhnutné tovary a služby, ktoré nakupujeme na dennej báze. Bez príjmu potravy sa nedá žiť a tak práve otázka kvality, bezpečnosti či dostupnosti potravín má svoje miesto v ekonomike.

Global Food Security Index 2017 je výsledkom analýzy týždenníka the Economist. Ten každoročne hodnotí nielen kvalitu a bezpečnosť, ale aj dostupnosť a cenovú prístupnosť potravín. Inými slovami povedané, index upozorňuje na to, ktorá krajina je ako a v čom ohľadom potravín (ne)zraniteľná.

Vlani Slovensko v tomto hodnotení utŕžilo 70 bodov (zo 100) a v rebríčku sa tak umiestnilo na 34. priečke spomedzi všetkých 113 hodnotených krajín.V roku 2012, kedy rebríček uzrel svetlo sveta, bolo našej ekonomike pridelených 69 bodov. Roky 2013 a 2014 boli pre Slovensko v hodnotení rokmi poklesu, ale v roku 2015 sa začala fáza rastu. Najlepšie hodnotenou položkou bola v roku 2017 cenová prístupnosť potravín (73,6 bodov). V prípade dostupnosti potravín bolo Slovensku pridelených 67,8 bodov a v kvalite a bezpečnosti dosiahla naša ekonomika 67,2 bodov.

Len pre zaujímavosť, v prípade cenovej prístupnosti potravín sa hodnotí schopnosť spotrebiteľov nakupovať potraviny, teda napríklad výšku nákladov na nákup potravín, podiel obyvateľstva pod hranicou chudoby či HDP na obyvateľa. Pod pojmom dostupnosť potravín sa zasa rozumie séria ukazovateľov, ktorá sa zaoberá stavom zásob potravín v krajine, podielom verejných výdavkov na poľnohospodársku vedu a výskum, ale aj poľnohospodárskou infraštruktúrou. Za ukazovateľom kvality a bezpečnosti stojí zase napríklad rôznorodosť či nutričná hodnota potravín a v neposlednom rade aj ich samotná bezpečnosť. Kým v prípade bezpečnosti potravín či ich nutričnej hodnoty dosahuje Slovensko excelentnú úroveň, tak naopak v prípade prostriedkov vynaložených na poľnohospodársku vedu a výskum sa pohybuje naša ekonomika hlboko pod priemerom.

Napriek tomu, že Slovensko uzatvára prvú tretinu „potravinovo najzabezpečenejších“ ekonomík sveta, ostatné krajiny V4 sa nám zatiaľ predbehnúť nepodarilo. Českej republike patrilo vlani v rebríčku 23. miesto (75,8 b.), Poľsku 27. miesto (74,1 b.) a Maďarsku 30. miesto (72,2 b.). No a Rakúšania sa v roku 2017 mohli dokonca pochváliť umiestnením na 11. priečke (81,6 b.). Spomedzi našich susedov sme pokorili iba Ukrajinu, ktorá si v rebríčku vyslúžila až 63. miesto (54,1 b.). Top trojku rebríčka Global Food Security Index 2017 tvorilo Írsko, USA a Veľká Británia. Urbanfit.sk informovalo Slovenské farmárske družstvo.