Podľa najnovších údajov vyprodukoval vlani každý Slovák 446 kilogramov odpadu. Podľa štatistického úradu je to až o 53 kilogramov viac, ako je priemer za posledných päť rokov. Ak by sme sa detailne pozreli na štruktúru odpadov, 60 až 80 percent z nich vieme vytriediť a ďalej využiť. K efektívnejšiemu nakladaniu s odpadmi môžu pomôcť zariadenia na úpravu odpadu pred skládkovaním – linky mechanicko-biologickej úpravy. Podstatou zariadenia je využitie odpadu, ktorý nepatrí hneď na skládku, ale je ho možné recyklovať, energeticky zhodnotiť alebo neutralizovať a až tak ho skládkovať. Takéto zariadenie spustili prednedávnom do prevádzky v Dolnom Hričove neďaleko Žiliny.
Zariadenie je svojimi parametrami najmodernejšie a najnovšie svojho druhu na Slovensku. „Vybudovali sme komplexné zariadenie pozostávajúce z mechanicko-biologickej linky s kapacitou 80-tisíc ton zmesového komunálneho odpadu ročne, na ktorú nadväzujú kompostovacie boxy slúžiace na stabilizáciu podsitnej frakcie a optická separačná linka na dotriedenie 3D frakcie“, hovorí Miloš Ďurajka, riaditeľ spoločnosti T+T, ktorá linku vybudovala.
Zmeny legislatívy či dodržiavanie európskych cieľov z oblasti nakladania s odpadmi spôsobia, že sa takéto zariadenia stanú nevyhnutnou súčasťou odpadového hospodárstva v každom regióne. „Dnes vieme kapacitne pokryť celý žilinský región a vďaka najmodernejšej technológii spĺňame nielen zákonné podmienky vo vzťahu k stabilizácii biozložky platné od roku 2023, ale aj tie, ktoré začnú platiť od roku 2027 na odbúranie horľavej zložky z odpadu ukladaného na skládkach,“ hovorí Miloš Ďurajka.
Pribudli kompostovacie boxy
Aby bolo zariadenie v Dolnom Hričove komplexne vybavené, jeho súčasťou sa stali aj kompostovacie boxy. V nich je možné spracovávať tak biologický odpad, ako aj podsitnú frakciu zmesového odpadu, ktorá vznikla pri vytriedení na mechanickej časti linky. Keďže zmes obsahuje väčšie množstvo bioodpadu, musí byť počas procesu spracovania stabilizovaná. „Inak by bol bioodpad aktívny a v prípade, že by bol priamo uložený na skládku, mohol by sa bez prístupu vzduchu rozkladať. Tvorili by sa z neho emisie metánu a oxidu uhličitého,“ vysvetľuje Martina Gaislová zo spoločnosti JRK Slovensko, ktorá dodala biologickú časť linky. Celý proces prebieha prirodzeným procesom práce mikroorganizmov. Pri regulovanom prísune vzduchu a vody premenia podsitnú frakciu zmesového odpadu tak, aby nebol biologicky aktívny, na tzv. šedý kompost. Ten môže byť uložený na skládku bez nebezpečenstva vzniku skleníkových plynov.
Pri stabilizácií biologického odpadu sa uvoľňuje veľké množstvo aerosólov, organického uhlíku, amoniaku, prchavých organických zlúčenín, ktoré by mohli byť nebezpečné pre ľudí. Zároveň tieto látky vytvárajú zápach. „Boxy sú napojené na špeciálne biofiltre, ktoré filtrujú a redukujú zápachové emisie na minimum a takisto redukujú aj ďalšie látky pod limitné hodnoty. Aby sa neznižoval výkon biofiltra, jeho účinnosť pravidelne vyhodnocujú špeciálne sondy,“ hovorí Miloš Ďurajka.
Druhou možnosťou využitia boxov je ich zapracovanie do projektu priemyselnej kompostárne. „Vtedy v nich prebieha zhodnotenie vytriedeného zeleného a kuchynského bioodpadu z domácností alebo údržby verejných priestorov. V tomto prípade je výsledným produktom prírodný kompost vhodný na poľnohospodárske účely,“ vysvetľuje Martina Gaislová. Kompoboxy sa tak môžu využiť na spracovanie odpadu pred jeho skládkovaním a tiež na profesionálne kompostovanie bioologicky rozložiteľného odpadu.
