Častejšie kosenie trávnika, pravidelná údržba o zeleň a kvety, či viac ovocia a zeleniny, ktoré skonzumujeme. Z každej našej letnej aktivity vzniká množstvo zeleného a kuchynského odpadu. A namiesto toho, aby sme ho využili, ho nevytriedený vyhadzujeme do zmesového komunálneho odpadu. Z bioodpadu a kuchynského odpadu si pritom môžeme jednoducho vyrobiť kompost, ktorý dokážeme využiť v našich domácnostiach.
Kvalitný kompost má množstvo priaznivých účinkov na prírodu a samotnú pôdu, keďže pomáha znižovať jej eróziu. Kompost zabezpečuje udržanie dostatočnej vlhkosti pôdy a teda pomáha šetriť vodu. Ďalšou výhodou kompostu, ktorý si viete doma vyprodukovať, je jeho schopnosť podporovať rast rastlín a zároveň zabraňuje rôznym chorobám, ktoré ich môžu znehodnotiť.
„Jednou z výhod kompostu je, že pomáha znižovať množstvo odpadu, ktorý vyvážame na skládky. Samosprávy dokážu správnym zberom bioodpadu a jeho následným spracovaním ušetriť finančné prostriedky a k tomu ešte chránia životné prostredie,“ hovorí Martina Gaislová, odborníčka na komunálny odpad z portálu menejodpadu.sk. Kompostovanie je dobrým nástrojom na boj proti klimatickým zmenám, keďže skládkovaním bioodpadu vzniká nebezpečný plyn metán. Vďaka využitiu kompostu zas môžu poľnohospodári využívať menej alebo dokonca žiadne chemické hnojivá.
Zásady kompostovania
Skôr, ako sa rozhodneme začať s kompostovaní doma, nemali by sme zabudnúť na štyri základné pravidlá.
Veľkosť odpadu by mala byť maximálne ako palec, približne 5 centimetrov.
- Pravidelne miešajte suchý a mokrý materiál. Napríklad pokosenú trávu, či zvyšky ovocia a zeleniny premiešajte so suchým lístím.
- Pre správne fungovanie potrebuje kompostér prístup vzduchu.
- Kontrolujte správnu vlhkosť – vyberte časť rozloženého materiálu, zovrite ho v pästi až vznikne vlhká hrudka. Kompost by nemal byť sypký, ani by z neho nemalo tiecť veľa vody.
Kompost zo záhrady aj z balkóna
Aj keď niektoré obce a mestá postupne zbierajú bioodpad, kvalitný kompost si môžete vyrobiť z vlastného odpadu. Ak bývate v dome, máte najjednoduchšiu situáciu. Na vašej záhrade si môžete založiť domáci kompostér. Treba sa však držiavať základné odporúčania:
- Vyberte dostatočne veľký priestor, aby sa vám s kompostérom pohodlne pracovalo.
- Vyberte si kvalitný kompostér s dostatkom prevzdušňovacích otvorov.
- Dbajte na pevnú konštrukciu, vďaka čomu sa nemusíte báť ani nástrah počasia.
- V spodnej časti kompostéra upevnite pletivo, aby ste zabránili vniknutiu hlodavcov.
- Nezabudnite na prekopávač kompostu, kôš a vrecká na bioodpad.
Kompostovať môžete aj v byte. Potrebujete k tomu vermikompostér s kalifonskými dážďovkami, ktorébioodpad premieňajú na hnojivo. Okrem neho v kompostéri vzniká výluh, ktorý je výborným tekutým hnojivom. „Bytový kompostér je ideálne uložiť na miesto s teplotou medzi 15 až 25 °C. Na vrstvu natrhaného kartónu uložte dážďovky a pridajte menšiu vrstvu bioodpadu. Ich úteku sa nemusíte báť, sú svetloplaché a pri otvorení veka sa rýchlo skryjú hlbšie do kompostu,“ odporúča Martina Gaislová.
Dážďovky môžete kŕmiť nadrobno nasekanými zvyškami z ovocia alebo zeleniny vo veľkosti asi jeden centimeter. Netreba zabúdať pridávať suchý materiál, napríklad kartón, rolky z toaletného papiera, či papierové obaly z vajíčok. „Naopak, do kompostéra nedávajte mäsové a mliečne výrobky alebo uvarenú stravu,“ odporúča Martina Gaislová. Výsledný kompost vám bude stačiť na prihnojenie izbových rastlín. Ak nechcete kompostovať sami, ale s vašimi susedmi, vytvorte si komunitné kompostovisko. Niektoré mestá túto občiansku iniciatívu aktívne podporujú, úspešní sú napríklad v Prešove.
Triedenie vie zabezpečiť samospráva
V prípade, že si neviete vytvoriť kompostér doma, obráťte sa na vašu samosprávu. Tá umožňuje triedenie biologicky rozložiteľného odpadu. Od januára budúceho roka budú mať dokonca povinnosť zabezpečiť zber poslednej časti bioodpadu, kuchynského odpadu.
„V zahraničí sa kuchynský odpad zbiera oddelene už desaťročia a veľmi úspešne. Osvedčil sa systém, kedy každá domácnosť dostala prevetrávaný košík s kompostovateľným vreckom. Tak sa domácnosti vyhli procesom rozkladu a zápachom, ktoré by ich obťažovali. Vrecko s odpadom sa vyhadzuje do určených nádob a samospráva ich následne odvezie do kompostárne, kde ho premení na kvalitné hnojivo,“ hovorí Martina Gaislová.
Prvé pozitívne skúsenosti s kompostovaním má napríklad Čadca, kde bioodpad končí v mestskej kompostárni vybavenej inovatívnym hygienizačným zariadením. Triedením a kompostovaním znižuje samospráva množstvo skládkovaného odpadu. Zároveň si zlepšuje mieru triedenia, od ktorej závisia poplatky za skládkovanie a šetrí tak peniaze vo svojom rozpočte, ako aj v peňaženkách občanov.
