Slovensko sa zaviazalo, že do konca roku 2025 dokáže opätovne využiť a recyklovať minimálne 55 percent komunálneho odpadu. V ďalších rokoch budú tieto ciele ešte prísnejšie – do roku 2030 musíme materiálovo využiť (recyklovať) 60 a do roku 2035 až 65 percent odpadov. Európska legislatíva zároveň nariaďuje členským krajinám zaviesť povinné triedenie bioodpadu do konca budúceho roku a krajiny musia zabezpečiť, aby sa takýto odpad triedil priamo pri zdroji a recykloval napríklad formou kompostovania.
Slabé výsledky kompostovania na Slovensku
Na skládkach stále končia tisíce ton odpadu, ktoré by sme tam nemuseli vyviesť. „Naše fyzické analýzy odpadu potvrdzujú, že pre Slovensko bolo dôležité zaviesť zber kuchynského odpadu. V košoch totiž končilo až 45 percent bioodpadu, ktorý je na skládkach nebezpečný, pretože je zdrojom vzniku metánu a iných skleníkových plynov. Takýto bioodpad vieme pritom spracovať, či už v priemyselných kompostárňach alebo priamo v domácnostiach, ktoré majú vlastné kompostovacie zásobníky, napríklad na záhrade,“ hovorí Martina Gaislová z portálu menejodpadu.sk.
Pri nakladaní s odpadom vzniká aj oxid uhličitý, ktorý je považovaný za hlavnú príčinu globálneho otepľovania. Martina Gaislová pripomína, že zabezpečením efektívneho triedenia bioodpadu priamo pri zdroji môžeme podstatne znížiť nielen množstvo produkovaných skleníkových plynov, ale aj celkové množstvo odpadu na skládke. „Bioodpad, ktorý odkloníme od skládky, vieme ďalej spracovať v kompostárni. Dôležité však je, aby bolo kompostovanie riadené a boli pri ňom dodržané všetky požiadavky na kvalitu výrobného procesu. Jedným z nevyhnutných procesov je prevzdušňovanie kompostovacích základok.“ Mnohé kompostárne, ktoré u nás máme, často zápasia s nedostatočnou technikou a nesprávnou technológiou na spracovanie bioodpadu. Odpad postupne hnije, zapácha, láka zvieratá, znepríjemňuje život pracovníkom kompostárne aj okoliu.
„Našim problémom teda nie je len nedostatok kompostární, ale aj to, že nekompostujú správne a často ani nevyrábajú kompost, o ktorý by bol záujem. Sú potom len akýmsi úložiskom pre bioodpad vo vysokých hromadách,“ dopĺňa Martina Gaislová. Kompostovanie je pritom aeróbny proces. Ak bioodpad nemá vzduch, začína hniť a to má priamy vplyv na kvalitu, v tomto prípade skôr nekvalitu, kompostu. Priemyselná kompostáreň s veľkým objemom zhodnocovaného bioodpadu sa preto bez riadnej prevzdušňovacej technológie nezaobíde. Príkladom, ako môže celý proces bezproblémovo fungovať, je Rakúsko. Oprávnene ho môžeme označiť za kompostovaciu veľmoc.
Prečo kompost potrebuje vzduch
Mikroorganizmy, ktoré sú nevyhnutné pre proces kompostovania, musia v prvom rade dýchať. Iba tak prežijú a sú schopné premeniť biologický odpad na hnojivo. Ak majú ľudia menší kompostovací zásobník na záhrade, vzduch sa do kompostu dostane pravidelným primiešavaním ručným prekopávačom. V obecnej kompostárni zas môžu využiť techniku, napríklad traktorom ťahaný prekopávač.
„Ak však hovoríme o priemyselnej kompostárni, je nevyhnutná aj integrovaná prevzdušňovacia technológia. Nielenže dodáva dostatok kyslíka baktériám a mikroorganizmom v celom priereze základky, ale napojením na biofilter zabezpečuje aj elimináciu zápachových emisií do okolia. Preto môžu byť kompostárne s týmto vybavením situované v blízkom okolí obydlí a obyvatelia sa nemusia báť zápachu,“ hovorí Martina Gaislová. Integrovaná prevzdušňovacia technológia v kompostárni pozostáva z viacerých častí.
Dôležitou je prevzdušňovacie potrubie, ktoré je umiestnené pod kompostovacími základkami. Ide o originálne potrubia navrhnuté práve pre tento účel. Špeciálny tvar potrubia zabezpečuje rovnomernú distribúciu vzduchu a zároveň odvádzanie výluhov. Dôležitú rolu hrá už spomínaný biofilter a práčka vzduchu, najmä v prípade kompostární v blízkosti zastavaných území. Súčasťou zariadenia je riadiaca stanica prevzdušňovania, ktorá umožňuje celý proces kompostovania obsluhovať na diaľku prostredníctvom počítača alebo smart telefónu.
Ak má kompostáreň fungovať efektívne, prevzdušňovacia technika v nej umožní eliminovať zápachové emisie, zabezpečí potrebný prístup vzduchu, reguluje teplotu a vlhkosť, či umožňuje automatické riadenie. Výsledkom je urýchlenie kompostovacieho procesu a zvýšenie kapacity zariadenia. Z bioodpadu vznikne ma konci kompost, ktorý je nielen prírodným hnojivom využiteľným v poľnohospodárstve, či na záhradách obyvateľov, ale je aj tzv. zlepšovateľom pôdy (soil improver). A čo znamená zlepšovateľ pôdy?
Kompost zlepšuje schopnosť pôdy zadržiavať vodu, tým ju robí odolnejšou voči suchu i voči prívalovým dažďom. Kompost ozdravuje pôdu, ktorá je postihnutá eróziou. A čo je najdôležitejšie – kompost zvyšuje schopnosť pôdy viazať uhlík. Presne ten uhlík, ktorý v atmosfére spôsobuje zmeny klímy.
