Kuchynský odpad, ktorého povinné triedenie sme zaviedli aj na Slovensku, často obsahuje mäsové a mliečne výrobky, či varenú stravu. Takto vyzbieraný odpad však musí pred svojim ďalším využitím prejsť špeciálnym procesom, ktorý sa nazýva hygienizácia. Ide o proces, pri ktorom sa pôsobením vysokej teploty počas vopred stanoveného času odstraňujú alebo výrazne znižujú patogénne mikroorganizmy.
„Hygienizáciou teda znižujeme zdravotné riziká spojené s využívaním produktov vyrobených z bioodpadov, napríklad kompostu. Ideálne sa dosahuje v uzavretých boxoch alebo CSC kontajneroch, kde nie je zároveň možný prístup zvery a hmyzu,“ vysvetľuje Martina Gaislová, odborníčka na komunálny odpad z portálu menejodpadu.sk. Prvý takýto kontajner na Slovensku už viac ako rok využívajú v Čadci a postupne pribúdajú ďalšie samosprávy, ktoré ho pridávajú ako súčasť svojho odpadového hospodárstva.
Zber začína v domácnostiach
Samosprávy, ktoré zaviedli povinný zber kuchynského odpadu, najprv vybavili domácnosti vhodnými košíkmi, do ktorých patria kompostovateľné vrecká. Pred rodinnými domami, či na zberných miestach na sídliskách zas pribudli hnedé nádoby na zber bioodpadu. Veľmi dôležitá je však koncová technológia, pomocou ktorej sa vyzbieraný odpad spracuje.
Ním môže byť inovatívny fermentor – hygienizačný CSC kontajner, ktorý je vyvinutý na základe dlhoročných skúseností s kompostovaním a priemyselnou výrobou kompostu. Zariadenie obsahuje aktívny prevzdušňovací systém, ktorý umožňuje lepší prístup vzduchu k materiálu a urýchľuje tým proces hygienizácie. Celý proces pritom môže byť riadený aj na diaľku prostredníctvom počítača, tabletu alebo smart telefónu. Aplikácia, ktorou sa kontajner ovláda, umožňuje vizualizáciu procesov a zároveň exportovať potrebné dáta na ďalšie využitie. Kontajner má v sebe zabudovanú polopriepustnú ochrannú membránu, ktorá zabraňuje unikaniu pachov do okolia.
„Moderné zariadenie umožňuje hygienizovať biologicky rozložiteľné odpady, vrátane kuchynského, ale aj odpady z reštaurácií, kalov a jatočných odpadov. Zariadenie pre kompostárne je navrhnuté tak, aby práca s ním bola efektívna a zároveň praktická a jednoduchá,“ hovorí Martina Gaislová.
Priebeh hygienizácie kuchynského odpadu
Vyzbieraný, vytriedený a nadrvený kuchynský odpad sa v kompostárni premieša so zeleným odpadom. „Ideálne poslúži materiál z úpravy verejných zelených plôch alebo materiál, ktorý občania prinesú z vlastných záhrad. Jednoducho sa do neho pridá napríklad drevná štiepka alebo tráva,“ vysvetľuje Martina Gaislová. Zmes sa premieša v pomere jedna k jednej a vloží do CSC kontajnera. Po naplnení sa uzatvorí a spustí sa automatický režim hygienizácie. Riadiaca jednotka neustále kontroluje a vyhodnocuje celý proces, ako aj teplotu vo vnútri kontajnera. Na základe týchto údajov sa spúšťa automatické prevzdušňovanie materiálu.
Zodpovedný pracovník má po celý čas proces pod kontrolou, pretože aktuálne vidí priebeh samotnej hygienizácie a vie podľa toho konať, či proces upraviť. Zariadenie umožňuje odosielať notifikačné správy o stave materiálu. „Biologicky rozložiteľný odpad musí v kontajneri dosiahnuť teplotu minimálne 70 stupňov po dobu aspoň jednej hodiny. Potom je hygienizačný proces ukončený,“ hovorí Martina Gaislová. Následne sa obsah kontajnera vysype na kompostovaciu základku. Ideálne sú základky vybavené prevzdušňovacím systémom, ktorý zvyšuje efektivitu kompostárne, pretože urýchľuje proces kompostovania. Bioodpad sa pravidelne premiešava a prekrýva geotextíliou, ktorá udržuje potrebnú teplotu a zároveň chráni materiál pred zrážkami či vysušovaním. Z bioodpadu sa počas niekoľkých týždňov prostredníctvom najmodernejšej technológie vyrobí prírodný kompost.
V Čadci ho využívajú už viac ako rok
Na jar minulého roka pribudol CSC kontajner na spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu v mestskom podniku služieb v Čadci. Mesto ho obstaralo ako súčasť kompostárne a spracovania bioodpadu.
„Bez hygienizačného kontajnera by sme nemohli zhodnocovať kuchynský odpad, i keď máme novú vyhovujúcu kompostáreň. Odpad by sme museli odovzdávať do niektorých z bioplynových staníc, čím by sa náklady na celé odpadové hospodárstvo na území mesta neúmerne navýšili alebo by sme museli hľadať iný spôsob,“ hovorí Emília Ďuranová, vedúca oddelenia životného prostredia a odpadového hospodárstva v Čadci. Keďže majú v meste špeciálny kontajner, ihneď po zbere odpadu môžu pristúpiť k jeho hygienizácii. Po skončení sa odpad z kontajnera zapracuje do základky a po niekoľkých týždňoch ho mesto využíva na hnojenie trvalých trávnatých porastov, ako aj na vyrovnanie a rekultiváciu pozemkov.
V Čadci pristúpili k odpadovému hospodárstvu komplexne a očakávajú prínos z vynaloženej investície. „Veríme, že náklady po čase klesnú. Ak sa ľudia začnú správať zodpovedne, klesne množstvo odpadov uloženého na skládku. Malo by sa ušetriť na poplatku za skládkovanie a poplatku Environmentálnemu fondu, ktorý každoročne rastie a jeho výška bude závisieť od množstva vytriedeného odpadu. V tomto roku platíme 18 eur za tonu,“ vysvetľuje Emília Ďuranová.
Využitím CSC kontajnera a spracovaním bioodopadu tak v Čadci pracujú na znížení množstva skládkovaného odpadu, zvyšujú svoju mieru triedenia a optimalizujú náklady na odpad. Vlastná kompostáreň a zariadenie je podľa Emílie Ďuranovej jednoduchšie a lepšie riešenie pre samosprávy. „Dodržiava sa nielen legislatíva, ale skládkovanie kuchynského odpadu má negatívny environmentálny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových a podzemných vôd, pôdy a ovzdušia.“ Rovnako ako v Čadci využívajú hygienizačný CSC kontajner aj v Handlovej, Spišskej Novej Vsi a Bohdanovciach nad Trnavou.
